Hong Kong (F. Milan)

Pozdrav do Brna!

Preto, že sa môj pobyt v Hong Kongu na PolyU pomaly ale isto blíži ku koncu (ktorý si ale ešte stále nechcem pripustiť ), rozhodol som sa napísať aspoň krátky report o nezabudnuteľných  zážitkoch, medzinárodných priateľstvách, o výletoch no a samozrejme v neposlednom rade aj o výzvach spojených so štúdiom.

Myslím, že sa mi na PolyU podarilo veľmi dobre adaptovať,  možno dokonca lepšie než som na začiatku dúfal.  Hoci môj pobyt sprevádzala nejedná komplikácia, či už šlo o výmenu asistenta alebo komplikácie s vybavovaním víz s tým spojené, neľutujem jediného momentu a skúseností, ktoré ma doteraz stretli. Som mimoriadne vďačný za možnosť spoznať tak veľa priateľov (spolužiakov  a vyučujúcich)  z celého sveta.  Hong Kong a PolyU je skratka skvelým  miestom na  štúdium a spoznávanie  kultúr z celého sveta. Aj napriek tomu, že je život v Hong Kongu uponáhľaný  a finančne náročný,  ulice sú preplnené ľuďmi, ktorí sa ponáhľajú za prácou, niečo na tomto meste si vás skratka získa.  Moje obavy a predstavy o tom, ako to tu vzhľadom na svoj handicap zvládnem, sa ukázali ako neopodstatnené. Naplno si užívam každú jednu akciu, či už sa jedná o školské  alebo mimoškolské aktivity - socializovanie sa s priateľmi :-). Môžem spomenúť napríklad výlet ku kláštoru 10 000 Budhov či mnoho ďalších výletov, ktoré som mohol absolvovať len vďaka tomu, že mám okolo seba dobrých priateľov, ktorí ma vytlačia aj do toho najstrmšieho kopca.

Budem veľmi rád ak môj pobyt  poslúži ako motivácia čo i len pre jedného študenta. V Hong Kongu sa naozaj dá všetko v pohode zvládnuť, aj keď to možno na prvý pohľad tak nevyzerá. Až sa vrátim do Brna, s radosťou pomôžem a poradím komukoľvek, kto by mal o štúdium v Hong Kongu záujem.

Na záver by som sa rád  veľmi pekne poďakoval za obrovskú podporu a pomoc , ktorej sa mi dostáva od Masarykovej univerzity. Osobitná vďaka rozhodne patrí stredisku Teiresias, Centru zahraničnej spolupráce MU, vyučujúcim oboru  Kulturní studia Číny, a v neposlednom rade Filozofickej fakulte, bez ktorých by som to sem nikdy nedotiahol.

Výlet na Taiwan

Pohodlne sme sa presunuli z letiska, kde nás čakala jedna s mojich kamarátok, do hotelu. Vzala nás na spoločný obed, a pretože neovláda dobre angličtinu, bola to pre mňa opäť príležitosť precvičovať čínštinu v praxi. Pomohla nám ubytovať sa a večer pricestovala do Tchaj-pei jej sestra, s ktorou som sa spoznal na MU v Brne. Spoločne sme sa vybrali spoznávať večerné mesto a ochutnávať jeho špeciality. Street food a pravý buble tea bol naozaj výnimočný. Kúpa tohto národného nápoja je na Taiwane serióznou záležitosťou, môžete si vybrať z nekonečne veľa príchutí, tiež si môžete vybrať asi 10 stupňov obsahu cukru v nápoji a samozrejme môžete si vybrať aj veľkosť guličiek plávajúcich v čaji.

Na druhý deň ráno po raňajkách nás na recepcií čakali obe kamarátky a spolu sme sa vybrali navštíviť prezidentský úrad Taiwanskej prezidentky Cai Yingwen vzdialený od nášho hotela len 5  minút chôdze.

Po obede sme sa vybrali navštíviť kampus National Taiwan University, kde som sa stretol s dvomi bývalými lektorkami čínštiny z Brna. Ochutnali sme s Peťom pravú univerzitnú zmrzlinu, ktorú tam priamo vyrábajú a navštívili sme tamojšie jazykové centrum. Po odchode z univerzity sme sa spoločne presunuli k najznámejšej atrakcií Tchajpejskej veži 101.

Náš predposledný deň  sme začali výletom na Dam Shui Tchaj-pejskú vodnú priehradu nachádzajúcu sa asi 40 minút jazdy metrom od Tchaj-pej. Večer sa k nám pridali aj ostatní členovia rodiny našich kamarátok a spoločne sme si opäť objednali stôl v pravej Taiwanskej reštaurácie s jedlami od výmyslu sveta.  Sú to skutočne veľmi milí a pohostinní ľudia.

Čas v Tchaj-pej sa nám krátil, preto, že  sme mali odlietať už čoskoro naspäť do Hong Kongu, posledné momenty po odhlásení sa z hotela sme sa rozhodli stráviť v Taiwanskom národnom múzeu. Pol hodina ale na pozretie všetkých priestorov múzea rozhodne nestačila. Po návrate do Hong Kongu mi ostávalo  posledných pár dní, ktoré sme strávili balením sa, lúčením sa s priateľmi a dokupovaním malých  darčekov. 

Dnes, keď dopisujem tieto riadky som už pár dní na Slovensku, sa v duchu pýtam sám seba, či to nebol len sen. Keď spätne hodnotím svoj celý pobyt, považujem ho nielen za obrovskú osobnostnú a profesijnú skúsenosť, ale hlavne som sa presvedčil, že ak sa veľmi snažíte ísť za svojim cieľom, jedného dňa sa vám ho určite podarí splniť. Moje sny mi pomáhali plniť úžasní ľudia, ktorí vo mňa vložili dôveru, nemalé úsilie, čas a tiež finančné prostriedky. Preto Vám z celého srdca ďakujem vážený pán dekan Filozofickej fakulty, milé Stredisko Teiresiás, vyučujúci katedry čínskych stúdií MU a Centrum zahraničnej  spolupráce MU. Moja vďaka rovnako smeruje na opačný koniec sveta, kde som na PolyU v Hong Kongu pochopil že ľudia, ktorí chcú pomáhať, nepoznajú hranice.